Page 13 - 1.cast_SK_Zluty-08-15__web.indd
P. 13
TOVANIE | Cestospisy Petra Horkého Strana 11
ktoré sa chceli dostať nahor. Nepo- Ešte k sebe zavolal manželku, kto-
mohlo, že si vypožičali ochranný ob- rá sa (zbytočne) rozčuľovala.
lek i s kuklou na hlavu.
Všetko márne. „Dvadsať- Pred chvíľou som ľutoval,
dva ľudí bolo odvezených
do nemocnice! To vám že odtiaľ vôbec niekedy
nestačí!? Dva dni bol
pokoj a teraz prišiel útok. budem musieť odísť. Zrazu sa
Verte mi, že si nerobím
srandu!“ Jeden z turistov však z rajského miesta stalo
sa ku mne pootočil a pre
istotu sa ešte raz opýtal: nedobrovoľné väzenie.
„Nedramatizujú to?“
„Človeče, asi nie. Že by tu
odvážali toľko ľudí, to som neve- Kráčal som po schodoch dolu a pre-
del, ale hore je to zvláštne. Stále mýšľal. Chvíľu to podo mnou klopalo
pokoj, a keď som si začal myslieť po antikorovom plechu na nových
čosi o zbytočnej panike, uvidel som rebríkoch, chvíľu moje sandále škrí-
tú útočnú zostavu – a nedráždil pali na zrnkách piesku, ktoré moja
by som ich…“ Postarší Talian teda hmotnosť vymrvila z vyšliapaných
pokýval hlavou a odsunul sa dozadu. prastarých schodov.
Množstvo krásnych fresiek zničili mnísi. Vraj ich rušili pri meditácii... Nečudujem sa. Tiež som zrazu
začal myslieť na niečo iné než na meditáciu...
ktoré sa chceli dostať nahor. Nepo- Ešte k sebe zavolal manželku, kto-
mohlo, že si vypožičali ochranný ob- rá sa (zbytočne) rozčuľovala.
lek i s kuklou na hlavu.
Všetko márne. „Dvadsať- Pred chvíľou som ľutoval,
dva ľudí bolo odvezených
do nemocnice! To vám že odtiaľ vôbec niekedy
nestačí!? Dva dni bol
pokoj a teraz prišiel útok. budem musieť odísť. Zrazu sa
Verte mi, že si nerobím
srandu!“ Jeden z turistov však z rajského miesta stalo
sa ku mne pootočil a pre
istotu sa ešte raz opýtal: nedobrovoľné väzenie.
„Nedramatizujú to?“
„Človeče, asi nie. Že by tu
odvážali toľko ľudí, to som neve- Kráčal som po schodoch dolu a pre-
del, ale hore je to zvláštne. Stále mýšľal. Chvíľu to podo mnou klopalo
pokoj, a keď som si začal myslieť po antikorovom plechu na nových
čosi o zbytočnej panike, uvidel som rebríkoch, chvíľu moje sandále škrí-
tú útočnú zostavu – a nedráždil pali na zrnkách piesku, ktoré moja
by som ich…“ Postarší Talian teda hmotnosť vymrvila z vyšliapaných
pokýval hlavou a odsunul sa dozadu. prastarých schodov.
Množstvo krásnych fresiek zničili mnísi. Vraj ich rušili pri meditácii... Nečudujem sa. Tiež som zrazu
začal myslieť na niečo iné než na meditáciu...
