Page 18 - 1.cast_SK_Zluty-08-15__web.indd
P. 18
TOVANIE | Zápisník zahraničných spravodajcov Strana 16
ÈÍNSKA TRADIÈNÁ MÓDA
(AZDA) NEVYMRIE
Viete, èo je to èchi-pchao? Tento názov vám možno niè nehovorí,
ale keï vám napoviem, že ide o tradièné ženské èínske šaty,
možno si mnohí z vás už ich vzh¾ad a tvar vybavia. V Èíne tvorili
hlavnú módu najmä v Šanghaji, v súèasnosti však takmer zanikli
a krajèírov, ktorí ich vedia ušiś, je minimálne.
TEXT: Robert MIKOLÁŠ ● FOTO: Robert MIKOLÁŠ, archív
Dielňu 52-ročného Tchanga v mes- čím budem i ja. Rodinná tradícia
tečku Sin-čchang pri Šanghaji nemohla byť prerušená,“ hovorí.
prehliadne málokto. Nachádza sa A všetci jeho predkovia, ktorí boli
totiž na hlavnej triede starej štvrte krajčírmi, sa tiež špecializovali na
a veľké okno i vyrezávané dvere má výrobu šiat čchi-pchao, ktorým sa
stále otvorené. Figuríny zahalené hovorilo i čche-o-ng sam.
do pestrofarebných šiat, desiatky
druhov látok, šijací stroj na stolíku História tohto jednodielneho úzkeho
priamo pod oknom. Svetla sem síce odevu s vysokým golierom a v spod-
dopadá málo, pretože drevené po- nej časti s rozparkom spadá do 14.,
schodové domčeky, ktoré lemujú asi 15. storočia, popularitu získal na
tri metre širokú cestu, majú presa- začiatku vlády dynastie Čching
hujúce strechy a tie sa na niektorých v polovici 17. storočia. Odvtedy sa
miestach takmer dotýkajú, on sám pochopiteľne menil, či už šlo o po-
však chce byť všetkým okoloidúcim, užívaný materiál, alebo o to, aké časti
ako sa hovorí, na očiach. tela zakrýval. Jeho moderná podoba
však vznikla práve v Šanghaji.
„Som rodákom zo Sin-čchangu, všet-
ci ma tu poznajú, ale som zvyknutý Šaty filmových hviezd
ukazovať svoju prácu, ktorú robím Obľúbeným sa stal v dvadsiatych
už od 12 rokov. A tento priestor rokoch minulého storočia, keď najmä
mám navyše prenajatý,“ vysvetľu- príslušníčky šanghajskej honorá-
je pán Tchang. Ako dodal, o jeho cie nevyšli z domu takmer v ničom
budúcom povolaní rozhodol už pred inom. Ešte viac čchi-pchao spopu-
štyridsiatimi rokmi otec. „Pretože larizovali známe herečky, preto sa
krajčírom bol už i môj pradedko, v tridsiatych rokoch stalo štandard-
dedko a tiež môj otec, bolo jasné, ným oblečením. Komunisti, ktorí
ÈÍNSKA TRADIÈNÁ MÓDA
(AZDA) NEVYMRIE
Viete, èo je to èchi-pchao? Tento názov vám možno niè nehovorí,
ale keï vám napoviem, že ide o tradièné ženské èínske šaty,
možno si mnohí z vás už ich vzh¾ad a tvar vybavia. V Èíne tvorili
hlavnú módu najmä v Šanghaji, v súèasnosti však takmer zanikli
a krajèírov, ktorí ich vedia ušiś, je minimálne.
TEXT: Robert MIKOLÁŠ ● FOTO: Robert MIKOLÁŠ, archív
Dielňu 52-ročného Tchanga v mes- čím budem i ja. Rodinná tradícia
tečku Sin-čchang pri Šanghaji nemohla byť prerušená,“ hovorí.
prehliadne málokto. Nachádza sa A všetci jeho predkovia, ktorí boli
totiž na hlavnej triede starej štvrte krajčírmi, sa tiež špecializovali na
a veľké okno i vyrezávané dvere má výrobu šiat čchi-pchao, ktorým sa
stále otvorené. Figuríny zahalené hovorilo i čche-o-ng sam.
do pestrofarebných šiat, desiatky
druhov látok, šijací stroj na stolíku História tohto jednodielneho úzkeho
priamo pod oknom. Svetla sem síce odevu s vysokým golierom a v spod-
dopadá málo, pretože drevené po- nej časti s rozparkom spadá do 14.,
schodové domčeky, ktoré lemujú asi 15. storočia, popularitu získal na
tri metre širokú cestu, majú presa- začiatku vlády dynastie Čching
hujúce strechy a tie sa na niektorých v polovici 17. storočia. Odvtedy sa
miestach takmer dotýkajú, on sám pochopiteľne menil, či už šlo o po-
však chce byť všetkým okoloidúcim, užívaný materiál, alebo o to, aké časti
ako sa hovorí, na očiach. tela zakrýval. Jeho moderná podoba
však vznikla práve v Šanghaji.
„Som rodákom zo Sin-čchangu, všet-
ci ma tu poznajú, ale som zvyknutý Šaty filmových hviezd
ukazovať svoju prácu, ktorú robím Obľúbeným sa stal v dvadsiatych
už od 12 rokov. A tento priestor rokoch minulého storočia, keď najmä
mám navyše prenajatý,“ vysvetľu- príslušníčky šanghajskej honorá-
je pán Tchang. Ako dodal, o jeho cie nevyšli z domu takmer v ničom
budúcom povolaní rozhodol už pred inom. Ešte viac čchi-pchao spopu-
štyridsiatimi rokmi otec. „Pretože larizovali známe herečky, preto sa
krajčírom bol už i môj pradedko, v tridsiatych rokoch stalo štandard-
dedko a tiež môj otec, bolo jasné, ným oblečením. Komunisti, ktorí
